Recenzia - Sme
Pri rozdávaní oscarových nominácií môže hrať proti baletnému trileru Darrena Aronofského aj to, čo z neho robí výnimočný film.
Pred dvomi rokmi nakrútil americký režisér Darren Aronofsky drámu Wrestler. Keďže to bol príbeh zo zápasníckeho prostredia, bolo prirodzené, že v ňom ukázal aj dosť veľa krvi. Lenže tento sympatický chlapec pokračoval. Vo filme, s ktorým sa teraz uchádza o oscarovú nomináciu, je zranení ešte viac. A tie fyzické sú tie najneškodnejšie.
Byť jednou aj druhou
Aronofsky vstúpil do newyorského baletného súboru. Je to uzavretý svet, málo komunikuje s okolím a aj jemu trvalo, kým ho pustili dnu. Zistil, že na baletné cvičky sa tam ročne minie milión dolárov a okrem fyzickej námahy videl mimoriadnu psychickú záťaž, stres z neznesiteľnej súťaživosti a konkurencie.
Tak to teda vyzerá aj v jeho filme Black Swan. Sólistka Nina dostane hlavnú úlohu v novej koncepcii Labutieho jazera. Musí byť bielou aj čiernou labuťou súčasne. To neznamená, že musí bezchybne zatancovať jednu aj druhú – znamená to, že jej duša musí obsiahnuť oba osobnostné, takmer nezlučiteľné extrémy. Absolútnu čistotu aj zničujúcu zvodnosť.
Z takej úlohy sa ani nemôže tešiť. Cíti, že na ňu nemá a že ju môžu rýchlo nahradiť. Aj choreograf jej to bez emócií potvrdí: „Každý na svete chce byť na tvojom mieste.“
Black Swan mal svetovú premiéru v septembri na festivale v Benátkach. Organizátori sa tešili, že získali taký príťažlivý otvárací kus, veď s Wrestlerom tam Aronofsky zvíťazil. S novým filmom však nezískal ani žiadnu cenu, ani zvláštnu pozornosť.
Zaujímavé, že sa to mohlo stať dielu, nakrútenému s takou filmárskou dômyselnosťou.
Ťažšie ako dokonalosť
Aronofsky rozpráva o bolestivom vnútornom súboji. Baletka Nina je technicky dokonalá a posadnutá perfekcionizmom. Žije so svojou mamou, spáva v ružovej detskej izbe a je možné, že jej anjelská tvár bola doteraz nepobozkaná. Chápe, prečo ju choreograf nabáda k chvíľkam rozkoše, ale poslúchnuť ho, to je ešte ťažšie, ako dokonale tancovať. Čierna labuť jej motá hlavu, stráca z nej rozum a možno aj dušu.
Vyzerá to miestami na rozprávkovú science fiction, ale je to ťaživý psychologický triler. Vďaka strachu z prítomnosti čohosi diabolského je miestami dokonca až neznesiteľný.
Aj realistický Wrestler v sebe niesol tušenú tragédiu, v Black Swan ju Aronofsky vyvoláva fantasknými prvkami. V predstavivosti je zakaždým o krok dopredu pred divákmi, farby aj drobné predmety v sebe skrývajú význam. Je to premyslený, krásne nakrútený a fantasticky zahratý film, a keď sa skončí, ešte niekoľko hodín si môžeme predstavovať talent a prácu, čo za tým je.
Natalie Portman chudla a chodila na hodiny baletu už vtedy, keď na film neboli ešte žiadne peniaze. A Darren Aronofsky musel byť dlho v strižni, aby napríklad len z obrazu vymazal kameramana v krátkej, ale pôsobivej scéne pred baletným zrkadlom. „V lietadle som spal viac ako posledné dni dokopy,“ vravel, keď prišiel s filmom do Benátok.
Mínus pred komisiou
Black Swan pred pár dňami nominovali na Zlatý Gglóbus. Až keď v polovici januára vyhlásia jeho výsledky, prídu aj nominácie na Oscara. Bohužiaľ, je dôvod, pre ktorý ho akademici pri rozhodovaní môžu obísť: nie je vhodný pre každé publikum. Keďže sú v ňom drogy, násilné aj sexuálne scény, v USA zostal pre neplnoletých neprístupný.
Zdroj:
https://kultura.sme.sk/c/5701131/cierna-labut-mladezi-nepristupna.html