Recenzia: Čierna labuť spája krásu s hnusom

S piatimi nomináciami sa uchádza o Oscara nový film režiséra Darrena Aronofského. Natalie Portmanová zaň už získala Zlatý glóbus. Prečo? Treba si pozrieť film Čierna labuť, v ktorom jej Aronofsky prichystal ťaživú premenu. Možno ňou znepokojil aj samotnú herečku. A ak náhodou nie, diváka znepokojí takmer určite.

Natalie Portmanová stvárňuje baletku Ninu vo filme Čierna labuť.

Autor: Bontonfilm

Hrdinkou tohto príbehu je baletka Nina. Nežná žena, ktoré na sebe tvrdo drie. Od začiatku cítiť jej túžbu po dokonalosti. Režisér pripravovanej inscenácie Labutieho jazera však Ninu upozorní, že jej prejav je síce po technickej stránke perfektný, ale príliš kontrolovaný. Chýba mu vraj spontánnosť, živelnosť, totálne uvoľnenie, rozpustenie sa v tanci. Režisér si myslí, že Nine by pristala úloha bielej labute – tej krehkej, nevinnej, žiarivej. Nedokázala by sa však vyrovnať s vášnivosťou a zvodnosťou čiernej labute. A ona by chcela. Veľmi. Urobí pre to všetko a dostane sa až na hranu posadnutosti.

Ninu od začiatku sledujeme osamotenú. V baletnom súbore nemá žiadne priateľky, ostatné baletky sú pre ňu v prvom aj druhom rade konkurentky. Sústreďuje sa čisto na prácu a spoločnosť jej robí jedine matka. Tá sa k nej v domácom skanzene správa ako k zraniteľnému dieťaťu a vzácnemu majetku. Obdivuje ju a zároveň spútava. Objavuje sa tu zrejme ďalšia forma posadnutosti.

A posadnutosť perfekcionizmom možno prisúdiť aj Darrenovi Aronofskému, jeho Čierna labuť je totiž výnimočne nakrútená. Už otváracia scéna snímky diváka prekvapí, zneistí a podporí v ňom očakávania ďalších udalostí. Kým sa režisér opätovne dostane k rozrušujúcej vízii hrdinky, ponúkne napríklad elegantne a nápadito nasnímanú tanečnú scénu. Aronofsky po celý čas pracuje na vysokej estetickej úrovni a zároveň efektívne buduje atmosféru. Nielen obrazom, ale aj zvukom a hudbou.

K tomu by mu mali v ideálnom prípade napomáhať aj herci. A to sa v Čiernej labuti deje. Natalie Portmanová už v „bielej“ fáze hrdinky ukrýva čosi znepokojivé, čo sa v Nine rozrastá, až to napokon prestáva byť iba tušené. Jeden z najlepších príkladov Portmanovej práce s výrazom je scéna, keď sa chystá vystúpiť na javisko ako čierna labuť. Nina je rozrušená po brutálnom čine, lapá po dychu, ale jej posledný vzdych už prezrádza nie rozrušenie v zmysle zdesenia, ale vzrušenie. Aronofsky v presnom momente prestriháva a umocňuje vyznenie predchádzajúcej situácie tanečnou scénou. Režiséra však treba oceniť aj za obsadenie ďalších dôležitých úloh.

Problém Čiernej labute azda súvisí s tým, čo Nine vyčíta jej šéf. Tejto hrdinke chýba uvoľnenosť, otvorenejší ľudský rozmer. Je ako bábka, ktorú Aronofsky testuje vo svojom laboratóriu. Je to jeho veľká efektná hra, ktorá kombinuje krásu s hnusom. Je to však predovšetkým hra a divák má chuť zatriasť Ninou, aby sa spamätala, aby precitla do života.

Lenže aj divák môže po filme potrebovať niekoho, kto ním zatrasie, aby precitol spod vplyvu snímky. Šoférovania cestou z kina by sa mal pre istotu vyvarovať.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Čierna labuť, USA 2010
scenár: Mark Heyman, Andres Heinz, John J. McLaughlin
réžia: Darren Aronofsky
hrajú: Natalie Portmanová, Mila Kunisová, Vincent Cassel, Winona Ryderová a iní
slovenská kinopremiéra: 10. februára

Zdroj:
https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/33560-recenzia-cierna-labut-spaja-krasu-s-hnusom/