Vo filme Čierna Labuť je ukryté veľko množstvo detailov, ktoré si väčšina ľudí na prvýkrát nevšimne a práve tieto detaily sú jednou z vecí, pre je pre mňa tento film niečím výnimočný. Nielenže som pri každom novom sledovaní filmu vždy s nadšením nachádzala nové veci, no tiež to svojim spôsobom ukazuje ako si Darren Aronofsky dal na filme záležať.

Scéna z metra
Ak zastavíme film počas toho ako ide Nina v metre do divadla, zistíme, že vidí samú seba a nie Lily, aj keď Lily má neskôr oblečené presne to isté a podľa toho ako opisuje svoju cestu do divadla ona, je jasné, že v metre musela byť Lily.

Scéna z podchodu

V scéne v podchode najprv vidí Nina prichádza oproti nej Lily...

... ktorá sa zmení na Ninu, keď prechádza okolo nej.

Scéna, keď Nina spadne


V scéne Nina predvádza baletný pohyb s troma otočkami. Počas prvých dvoch vidíme Thomasa. Počas tretej otočky vidíme postavu Niny ako sa pozerá od dverí a usmieva sa nad Nininím zlyhaním tancovať perfektne. Pri štvrtej otočke vidíme Lily v tom istom oblečení aké mala predtým dvojníčka Niny.

Labuť v Thomasovej pracovni

Thomas má v pracovni kostru labute.

Keď Nina plače


V scéne, kde Nina plače je postava, ktorá vstúpi do štúdia najprv samotná Nina a keď vystúpi z tieňa je to Lily.

Klubová scéna

V jednom momente vidíme Ninu v kostýme Bielej labute a Rotbarta.


Neskôr je medzi Lily a Ninou Beth.

Za Ninou sa objaví Thomas a v nasledujúcom zábere je z neho Rotbart.

Tvár Niny nalíčenej ako Čierna labuť sa objaví počas klubovej scény.

Oči čiernej labute.

Nina s čiastočným mejkapom Čiernej labute.

Ninina tapeta z jej izby v pozadí.

Keď sa Nina pozerá po Lily má najprv mejkap Čierej labute, následne ju vidíme niekoľkokrát akoby cez kaleidoskop.

Vidíme niekoľkokrát Rotbarta.

Lily ho objíma.

Vidíme malú balerinu, ktorá tancuje na pozadí mesiaca. Vyzerá to ako Nina tancujúca finálne predstavenie na konci filmu.

Tesne predtým ako sa Nina a Lily objímu vyzerajú ako rovnaká osoba.

Keď sa objímu veci okolo nich vyzerajú čoraz strašidelnejšie.

Ruky Niny a Lily sa rozmnožia.

  
Nina je v rôznych štádiách zúfalstva.

Scéna so sexom

Počas scény kedy sa spolu Nina a Lily vyspia sa Lily premení na Ninu.

Škrabanie


Keď Nina mešká na skúšku a keď sa ide porozprávať s Lily o tom ako povedala Thomasovi, že ju videla plakať škriabe si chrbát. 

Ninine portréty


Zelený portrét Niny ju sleduje očami.

Práve obraz, ktorý Ninu sledoval jej mama upravuje pár scén na to.

Keď Nina kričí všetky portréty kričia s ňou

Beth

Keď sa Beth bodá do líc zrazu sa zmení na Ninu.

Vyrážka



Podivná vyrážka sa objavuje v rôznych momentoch filmu.

Čierna labuť


Plyšová hračka čiernej labute je jediná čierna hračka v jej izbe. Keď Nina vyhadzuje všetky svoje hračky práve čierna labuť vypadne. Nina ju nezdvihne a tak sa ako jediná nedostane do odpakov.  

Biela labuť


Biela labuť pri Nininej postely a v kúpelni.

Baleriny s Nininou tvárou


Baletky, ktoré Nina vidí počas otvorenia majú jej tvár a jedna na ňu dokonca žmurkne.

Krídla

Tieň krídeľ.

Zdroj:
https://cinematiccorner.blogspot.sk/2012/02/48-hidden-images-in-black-swan.html

Pri Aronofského záľube v špirálach, v ktorých sa odvijajú životy hlavných postáv jeho filmov, by ma vôbec, ale vôbec neprekvapilo, keby jedného dňa prišiel s nejakým objavom na poli genetiky. Pravdepodobne by ho podal ďaleko najpútavejšie zo všetkých a prekonal by všetku vedu a vedcov akých ste kedy videli, a to aj Nasha, ktorého si mnohí predstavujú ako prihrbeného Russela Crowa (a že matematici nie sú sexy).

Pretože, ak sa Aronofského filmom niečo nedá uprieť, je to podmanivý, pod kožu zaliezajúci štýl a až obsesívna presnosť a pozornosť v každej ich zložke. V krátkom okamihu dokážu upútať pozornosť všetkých zmyslov tak, že ich možno nielen vidieť a počuť, ale i cítiť, preciťovať a vnímať ich chuť. A neprestávajú, pokým si diváka úplne nepodmania spôsobom, akým sa nechávajú postavy Aronofského filmu podmaniť vlastným obsesiám a (deštruktívnej) túžbe po dokonalosti. 

Čierna labuť, je látkou stvorenou pre takéto uchopenie. Prostredie baletu ako priestor pre ambície, odhodlanosť, tvrdosť (k sebe). Dokonalosť a drina prezentované na javisku s neuveriteľnou ľahkosťou a gracióznou presnosťou pohybu. A ešte je tu Nina (Natalie Portman), snívajúca o hlavnej role labutej kráľovnej v novopripravovanej inscenácii Labutieho jazera. Krehká, krásna, precízna. Svojím spôsobom dokonalá, no zároveň nedokonalá v tejto dokonalosti, držiaca pod kontrolou každý svoj pohyb, ale i emócie a vášne, ktoré potrebuje uvoľniť pre senzuálny protipól bielej labute. Čierna labuť v nej driemajúca sa zatiaľ iba prediera na povrch. Stačí len, aby sa prestala brániť, aby si prestala stáť v ceste. Pomocnú ruku (peru) podáva nielen režisér (mrazivo magnetický Vincent Cassel), ale i Lily (Mila Kunis), v ktorej Nina nachádza cestu k temnejšiemu ja. 

Čierna labuť sa pohybuje na hrane hviezdice vytvorenej predchádzajúcimi Aronofského filmami. Hrdinka ponorená do svojho sveta, prenasledovaná halucináciami, idúca za svojím snom ako nočný motýľ priťahovaný svetlom, hoci si dobre uvedomuje jeho nebezpečnosť. Pevne a s jasnou predstavou uchopená príbehová línia je aj tentoraz ozvláštnená precízne volenými a na emocionálnu stránku výborne hrajúcimi vizuálnymi a zvukovými finesami, od nepríjemného monotónneho hučania v ruchoch po re-komponovaného Čajkovského v hudobnej stope.

Obdobne, ako sa vo Fontáne obraz pohrával s hviezdou, možno v Čiernej labuti sledovať komponovanie čiernej a bielej, ale i hry so zrkadlami motivované prepínaním medzi realitou a Nininou „realitou“ (teda halucináciou). Ani jedno nepôsobí umelo či násilne, ale podporuje túto štúdiu rozpadu hmotnej i duševnej osobnosti Niny. Je navyše viac než príjemné sledovať, ako film dokáže do seba pojať priestor divadla, jeho zákulisie, baletné sály, šatne, javisko, najmä však tanec, ktorému spôsob snímania dodáva neuveriteľnú silu a podmanivosť. Na druhej strane však Čiernej labuti chýba vnútorná životnosť či živelnosť.

Nie, Čierna labuť nie je „art“ a v konečnom dôsledku je veľmi jednoduchá, priama, ale je nakrútená spôsobom, ktorý vás privedie k rozhodnutiu vykašľať sa na tieto prívlastky, zvyčajne vnímané ako negatíva. Je ukážkou toho, ako to vyzerá, keď film robia ľudia, ktorí presne vedia, čo chcú a ako to chcú a navyše vedia zladiť svoje predstavy medzi sebou a aj vo vzťahu k výsledku. Či už ide o výbornú prácu s hercami (nehovoriac o ich voľbe), snímaním, alebo zvukom a hudbou, dokáže ich Čierna labuť zapojiť veľmi zvodným a pútavým spôsobom emočne silného kolotoča, miestami spôsobujúceho závrate, miestami šoky (dlho som si myslela, že skackajúcu chladničku z Requiem za sen nič neprekoná). Rozhodne neodporúčam, ak vás obchádzajú smútky, alebo v zádumčivejšom rozpoložení rozjímate nad rôznymi aspektmi vlastnej osobnosti.

Black Swan (USA, 2010, 101 min.)
Réžia: Darren Aronofsky. Námet: Andrés Heinz. Scenár: Mark Heyman, Andrés Heinz, John McLaughlin. Kamera: Matthew Libatique. Strih: Andrew Weisblum. Hudba: Clint Mansell. Hrajú: Natalie Portman, Mila Kunis, Vincent Cassel, Winona Ryder, Barbara Hershey, Benjamin Millepied 

Zdroj:
https://www.kinema.sk/recenzia/34880/cierna-labut-black-swan.htm

Černá labuť je jednoznačně filmem Natalie Portmanové. Natočil ho sice Darren Aronofsky, ale kraluje mu ona. Logicky se tak vnucuje otázka, co zůstane, když si Nataliin dokonalý výkon odmyslíme. Respektive jestli vůbec něco zůstane.

 

Když Černá labuť vstupovala do kin, propagovali ji producenti přes "odvážnou lesbickou scénu". Tu prý do baletního filmu zařadili, aby na něj přišel také někdo jiný než jen fanoušci baletu.

Na začátek by se tedy slušelo říct, že Černá labuť rozhodně necílí jen na baletní fanatiky (a ten lesbický akt tedy vlastně vůbec nepotřebuje). Příběh mladé umělkyně zápasící nejen s náročnou rolí, ale hlavně se sebedestruktivní touhou po dokonalosti, má potenciál oslovit každého jen trochu vnímavého diváka. A nejen jeho: na své si přijdou i milovníci hororů či thrillerů. Ale popořádku.

 

Zabijácké zlatíčko

Byť je Černá labuť klasický celovečerní film, dala by se rozdělit na dva žánrově odlišné celky. Zatímco ten první na drama spíš pouze "zadělává", druhý jde až na dřeň a zcela nepokrytě děsí, dojímá a drásá. Tomu se přizpůsobuje i Natalie Portmanová: jak se děj vyvíjí, její herectví se čím dál tím víc dramatizuje.

Vlevo Nina (Natalie Portmanová) a vpravo její sokyně Lily (Mila Kunisová)

Na začátku se nám Nina představuje jako uvědomělá a způsobná baletka s ambicemi, díky nimž je schopná přežívat jen o grepech a vodě. Léta touží po roli, v níž by všechnu dosavadní dřinu zhodnotila. Po tomtéž však prahne také její matka, exbaletka Erica (Barbara Hershey), jež dceru zároveň zabíjí i hýčká.

Je to přitom právě tento zvláštní, silně patologický vztah matka – dcera, co dává stokrát viděnému tématu velkého snu a pevné vůle nový náboj.

V podivném soužití dvou dospělých žen lze vystopovat zoufalství i oběť, touhu ovládat i pomoci. Opičí láska, jíž matka svoji dceru dusí, zahrnuje nejrůznější projevy, absolutní kontrolou počínaje, něžnými osloveními konče (po tomhle filmu už si nikdy nenecháte říkat "zlatíčko").

 

Minimalistická Natalie

Jestli je Aronofsky v něčem opravdu dobrý, pak je to způsob, jakým umí říci nevyřčené. První, civilněji pojatá část filmu se tak skládá ze spousty drobných, ale vzrušujících momentů a črt, skrze něž nenásilně pronikáme do Ninina vnitřního přerodu. Ten začíná v momentě, kdy dostane vysněný part: dvojroli v baletu Labutí jezero.

Prvotní radost vystřídají pochybnosti: zvládnu být zároveň hodná i zlá? ptá se Nina, která má hrát současně Bílou i Černou labuť. Nezvládneš, odpovídají jí matka, šéf baletu (na dané prostředí až příliš maskulinní Vincent Cassel) i její vlastní mozek naučený na režim nízkého sebevědomí. 

Navíc je tu Lily (Mila Kunisová), nová, živočišná kolegyně ze západního pobřeží, která ztělesňuje pravý opak perfekcionistky Niny. Když se jejich světy střetnou, v Nině se poprvé něco pohne. Stojí na galerii nad pódiem, pod ní se bezstarostně vznáší Lily v piškotech a Ninina tvář se na vteřinu zastře. Je to sotva znatelný stín, který se objeví a zase zmizí, ale je tam.

Od téhle chvíle už Nina nikdy nebude tou samou dívkou, kterou byla na začátku. Onen stín se začne vracet stále častěji a proměna, jíž během necelých dvou hodin filmu projde, zaskočí i ty nejotrlejší z nás. Když Nina tančí svoje závěrečné makabrózní sólo, hlavu hrdě vztyčenou a oči podlité krví, nezbývá než smeknout – Natalie Portmanová hraje bez nadsázky každou buňkou těla.

 

Exhibicionista

Na druhou stranu ani výkon Portmanové, ani velká gesta, ba ani dokonalý vizuální koncept (kamera roztočená v piruetě spolu s baletkou je něco neuvěřitelného!) nepřebije fakt, že síla filmu Darrena Aronofského není v katarzi, ale v systematicky budovaném mikrokosmu emocí ze zmíněné první části filmu. 

Všechny ty šály, obvazy a návleky, do kterých se choulí křehká těla, Nininy růžové kabátky a šály připomínající peří, křupající klouby, budík, který zvoní za tmy, a v neposlední řadě zrcadla, spousta zrcadel, jež visí téměř všude jako připomínka toho, co je a není pravda (protože hranice mezi představou a skutečností je příliš úzká). Tohle je to, co si z filmu Černá labuť zapamatujeme. Vedle tváře Natalie Portmanové, samozřejmě. 

Bohužel i mistr může přestřelit: stačí drobnost, a ze symbolu je rázem klišé jak z učebnice. Může jím být schematismus typu "nevinná bílá – zkažená čerň" (barvy spodního prádla v lesbické scéně), laciný kontrast krve a peří labutě, stejně jako obyčejná hororová manýra v obrazu a střihu. 

Dokud se Aronofsky drží při zemi a zapomíná na to, že má sklony k umělecké exhibici, je vše naprosto perfektní a jedinečné. Jakmile však usoudí, že drama jedné baletky je na Oscara málo a do té doby fungující psychologickou hru začne atakovat thrillerově-uměleckými vizemi a prvky, polovina efektu je pryč.

Když pak Nina jako dokonale proměněná černá labuť tančí o život, tleskáme, ale už ne proto, že bychom tleskat chtěli. Spíš víme, že by se to od nás slušelo,

Černá labuť je ohromující film a jistý neklid v divákovi zanechá. V žádném případě však není výjimečná. Výjimečná je jen Natálie Portmanová.

HODNOCENÍ iDNES.cz: 80 %

Autor: Tereza Spáčilová

 

Video PlayerAd

Zdroj: https://kultura.idnes.cz/recenze-filmu-cerna-labut-0yg-/filmvideo.aspx?c=A110210_173545_filmvideo_tt

Recenzia: Čierna labuť spája krásu s hnusom

S piatimi nomináciami sa uchádza o Oscara nový film režiséra Darrena Aronofského. Natalie Portmanová zaň už získala Zlatý glóbus. Prečo? Treba si pozrieť film Čierna labuť, v ktorom jej Aronofsky prichystal ťaživú premenu. Možno ňou znepokojil aj samotnú herečku. A ak náhodou nie, diváka znepokojí takmer určite.

Natalie Portmanová stvárňuje baletku Ninu vo filme Čierna labuť.

Autor: Bontonfilm

Hrdinkou tohto príbehu je baletka Nina. Nežná žena, ktoré na sebe tvrdo drie. Od začiatku cítiť jej túžbu po dokonalosti. Režisér pripravovanej inscenácie Labutieho jazera však Ninu upozorní, že jej prejav je síce po technickej stránke perfektný, ale príliš kontrolovaný. Chýba mu vraj spontánnosť, živelnosť, totálne uvoľnenie, rozpustenie sa v tanci. Režisér si myslí, že Nine by pristala úloha bielej labute – tej krehkej, nevinnej, žiarivej. Nedokázala by sa však vyrovnať s vášnivosťou a zvodnosťou čiernej labute. A ona by chcela. Veľmi. Urobí pre to všetko a dostane sa až na hranu posadnutosti.

Ninu od začiatku sledujeme osamotenú. V baletnom súbore nemá žiadne priateľky, ostatné baletky sú pre ňu v prvom aj druhom rade konkurentky. Sústreďuje sa čisto na prácu a spoločnosť jej robí jedine matka. Tá sa k nej v domácom skanzene správa ako k zraniteľnému dieťaťu a vzácnemu majetku. Obdivuje ju a zároveň spútava. Objavuje sa tu zrejme ďalšia forma posadnutosti.

A posadnutosť perfekcionizmom možno prisúdiť aj Darrenovi Aronofskému, jeho Čierna labuť je totiž výnimočne nakrútená. Už otváracia scéna snímky diváka prekvapí, zneistí a podporí v ňom očakávania ďalších udalostí. Kým sa režisér opätovne dostane k rozrušujúcej vízii hrdinky, ponúkne napríklad elegantne a nápadito nasnímanú tanečnú scénu. Aronofsky po celý čas pracuje na vysokej estetickej úrovni a zároveň efektívne buduje atmosféru. Nielen obrazom, ale aj zvukom a hudbou.

K tomu by mu mali v ideálnom prípade napomáhať aj herci. A to sa v Čiernej labuti deje. Natalie Portmanová už v „bielej“ fáze hrdinky ukrýva čosi znepokojivé, čo sa v Nine rozrastá, až to napokon prestáva byť iba tušené. Jeden z najlepších príkladov Portmanovej práce s výrazom je scéna, keď sa chystá vystúpiť na javisko ako čierna labuť. Nina je rozrušená po brutálnom čine, lapá po dychu, ale jej posledný vzdych už prezrádza nie rozrušenie v zmysle zdesenia, ale vzrušenie. Aronofsky v presnom momente prestriháva a umocňuje vyznenie predchádzajúcej situácie tanečnou scénou. Režiséra však treba oceniť aj za obsadenie ďalších dôležitých úloh.

Problém Čiernej labute azda súvisí s tým, čo Nine vyčíta jej šéf. Tejto hrdinke chýba uvoľnenosť, otvorenejší ľudský rozmer. Je ako bábka, ktorú Aronofsky testuje vo svojom laboratóriu. Je to jeho veľká efektná hra, ktorá kombinuje krásu s hnusom. Je to však predovšetkým hra a divák má chuť zatriasť Ninou, aby sa spamätala, aby precitla do života.

Lenže aj divák môže po filme potrebovať niekoho, kto ním zatrasie, aby precitol spod vplyvu snímky. Šoférovania cestou z kina by sa mal pre istotu vyvarovať.

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Čierna labuť, USA 2010
scenár: Mark Heyman, Andres Heinz, John J. McLaughlin
réžia: Darren Aronofsky
hrajú: Natalie Portmanová, Mila Kunisová, Vincent Cassel, Winona Ryderová a iní
slovenská kinopremiéra: 10. februára

Zdroj:
https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/33560-recenzia-cierna-labut-spaja-krasu-s-hnusom/

Pri rozdávaní oscarových nominácií môže hrať proti baletnému trileru Darrena Aronofského aj to, čo z neho robí výnimočný film.

Pred dvomi rokmi nakrútil americký režisér Darren Aronofsky drámu Wrestler. Keďže to bol príbeh zo zápasníckeho prostredia, bolo prirodzené, že v ňom ukázal aj dosť veľa krvi. Lenže  tento sympatický chlapec pokračoval. Vo filme, s ktorým sa teraz uchádza o oscarovú nomináciu, je zranení ešte viac. A tie fyzické sú tie najneškodnejšie.

Byť jednou aj druhou

Aronofsky vstúpil do newyorského baletného súboru. Je to uzavretý svet, málo komunikuje s okolím a aj jemu trvalo, kým ho pustili dnu. Zistil, že na baletné cvičky sa tam ročne minie milión dolárov a okrem fyzickej námahy videl mimoriadnu psychickú záťaž, stres z neznesiteľnej súťaživosti a konkurencie.

Tak to teda vyzerá aj v jeho filme Black Swan. Sólistka Nina dostane hlavnú úlohu v novej koncepcii Labutieho jazera. Musí byť bielou aj čiernou labuťou súčasne. To neznamená, že musí bezchybne zatancovať jednu aj druhú – znamená to, že jej duša musí obsiahnuť oba osobnostné, takmer nezlučiteľné extrémy. Absolútnu čistotu aj zničujúcu zvodnosť.

Z takej úlohy sa ani nemôže tešiť. Cíti, že na ňu nemá a že ju môžu rýchlo nahradiť. Aj choreograf jej to bez emócií potvrdí: „Každý na svete chce byť na tvojom mieste.“
Black Swan mal svetovú premiéru v septembri na festivale v Benátkach. Organizátori sa tešili, že získali taký príťažlivý otvárací kus, veď s Wrestlerom tam Aronofsky zvíťazil. S novým filmom však nezískal ani žiadnu cenu, ani zvláštnu pozornosť.

Zaujímavé, že sa to mohlo stať dielu, nakrútenému s takou filmárskou dômyselnosťou.

Ťažšie ako dokonalosť

Aronofsky rozpráva o bolestivom vnútornom súboji. Baletka Nina je technicky dokonalá a posadnutá perfekcionizmom. Žije so svojou mamou, spáva v ružovej detskej izbe a je možné, že jej anjelská tvár bola doteraz nepobozkaná. Chápe, prečo ju choreograf nabáda k chvíľkam rozkoše, ale poslúchnuť ho, to je ešte ťažšie, ako dokonale tancovať. Čierna labuť jej motá hlavu, stráca z nej rozum a možno aj dušu.

Vyzerá to miestami na rozprávkovú science fiction, ale je to ťaživý psychologický triler. Vďaka strachu z prítomnosti čohosi diabolského je miestami dokonca až neznesiteľný.

Aj realistický Wrestler v sebe niesol tušenú tragédiu, v Black Swan ju Aronofsky vyvoláva fantasknými prvkami. V predstavivosti je zakaždým o krok dopredu pred divákmi, farby aj drobné predmety v sebe skrývajú význam. Je to premyslený, krásne nakrútený a fantasticky zahratý film, a  keď sa skončí, ešte niekoľko hodín si môžeme predstavovať talent a prácu, čo za tým je.

Natalie Portman chudla a chodila na hodiny baletu už vtedy, keď na film neboli ešte žiadne peniaze. A Darren Aronofsky musel byť dlho v strižni, aby napríklad len z obrazu vymazal kameramana v krátkej, ale pôsobivej scéne pred baletným zrkadlom. „V lietadle som spal viac ako posledné dni dokopy,“ vravel, keď prišiel s filmom do Benátok.

Mínus pred komisiou

Black Swan pred pár dňami nominovali na Zlatý Gglóbus. Až keď v polovici januára vyhlásia jeho výsledky, prídu aj nominácie na Oscara. Bohužiaľ, je dôvod, pre ktorý ho akademici pri rozhodovaní môžu obísť: nie je vhodný pre každé publikum. Keďže sú v ňom drogy, násilné aj sexuálne scény, v USA zostal pre neplnoletých neprístupný.

Zdroj:
https://kultura.sme.sk/c/5701131/cierna-labut-mladezi-nepristupna.html

Takže ste videli „Čiernu Labuť?“ Tak tu máš šancu vidieť „Labutie jazero“. New York City Ballet ponúka deväť predstavení a začínajú v piatok.

Kým film Darrena Aronofskeho priniesol klasický balet na mainstreamové plátna kín, skutočná vec je nesmierne odlišná od hollywoodskej verzie. Aby sa toho ujali, Culture City zasadlo s hlavnou tanečníčkou New York City Ballet Sarou Mearns, ktorá je na čele prvého predstavenia.

V 2006, slečna Mearnsová (vtedy 19 ročná) vystrelila z baletného zboru priamo k hviezdnej úlohe, výstup, ktorý prekvapil mnohých vrátane nej. Áno zavolala svojej mame. Nie nemala halucinácie.

„Čierna Labuť“, ktorá je práve nominovaná na 5 cien Akadémie, dramatizuje niektoré bežné aspekty života v baletnom súbore. Narozdiel od filmu, tanečníci nezistia svoje zadanie poklepaním po pleci počas hodiny. „Zistíte to, tým že sa pozriete na rozvrh skúšok.“ povedala slečna Mearnsová, ktorý zistila, že sa bude učiť hlavnú rolu, keď sa pozrela na nástenku pri pódiu: Mala v rozvrhu jednu hodinu s Merril Ashley, niekdajšiu NYCB tanečníčku, ktorá teraz učí vedúce role.

Ale „Čierna Labuť“ nesie podobnosť so súčasnou produkciou: radšej ako prezentovať pohľad na verziu z 19.storočia, choreograf NYCB Peter Martins spojil klasický balet s moderným umením spoluprácou s dánskym maliarom Per Kirkebym pre visuálne efekty. Abstraktné? Áno. Nalomená realita? Nie. „Je to film.“ povedala Mears.
 

1. Ako sa volá? "Labutia Královná" verzus "Odette/Odile."

Vo filme je hlavná rola baletu označovaná vcelku kvetnatým názvom „Labutia Královna“. V City Balletnej produkcii, a v mnohých iných, je označovaná ako Odette/Odile alebo Biela Labuť/Čierna Labuť.

Odette (Biela Labuť) je dievča, ktoré diabolský čarodejník premení na labuť. Iba pravá láska môže zlomiť zaklínadlo. Príde princ, ktorý skladá sľub lásky, ale je podvedený k tomu aby ho porušil: sľubuje lásku Odile (Čiernej Labuti), dvojnici, ktorá je zobrazená rovnakou tanečníčkou. Neskorší sľub ruší ten predošlý a zavládne tragédia..

Podvojnosť je zvykom baletu a nechcete stráviť príliš veľa času rozmýšlaním nad tým. Je vták alebo dievča? Je dobrá alebo zlá? Aký hlúpy je ten chlap: najprv sa zamiluje do vtáka, potom nevie rozoznať rovnaké dievča/vtáka v inom kostýme?

Na to všetko zabudnite. Je to o ilúzii, ktorú tanečníci pripravujú mnohými spôsobmi. „Študovala som pásku (Natalie) Makarovej mnoho mnoho rokov. Povedala Mearns. „Stále ju mám. Pozerám to teraz. Je to jej postava a ako zobrazuje Bielu labuť a Čiernu Labuť – spôsob akým vás prenesie do iného sveta.“

2. Môže tancovanie „Ľabutieho jazera“ spôsobiť, že tanečník/tanečníčka úplne zošalie?

Vo filme sa postava Natalie Portman zosype, pretože vie ľahko vyjadriť čistotu Bielej Labute, ale nevie dosiahnuť zvodnú žiadostivosť Čiernej Labute. Pracuje ťažšie a ťažšie, klesajúc do šialenstva a pokúšajúc sa „stať“ tou rolou. Tanečníci (a herci) to hovoria celý čas, ale film to zobrazil doslova – s CGI pierkami a ťažkým dychom.

„Všetci máme svoje momenty, keď sme tam hlboko v niečom, že nerozmýšlame nad ničím iným.“ povedala Mearns. „To je ako sa stanete svojou úlohou, hlavne v „Labuťom jazere“, pretože je to tak hlboko emocionálne, že chcete dať postave všetko zo seba. Ja sa to pokúšam spraviť vždy, keď predvádzam rolu alebo skúšam.“

A aj keď tanec je plne pohlcujúca, život definujúca činnosť, je to stále práca: „Keď raz opustíte skúšobňu alebo pódium, nejde to s vami. Ja sa to pokúšam nechať tam, takže to zostane špeciálne.“ povedala.

Jedna vec, ktorú film urobil dobre, povedala Mearns je opis toho ako ťažko pracovala, ako intenzívne robila a ako veľmi chcela pracovať.

Strašidelné kúsky boli pre efekt: „Keď vypnú svetlá? To sa tu nestane,“ povedala. „Ale občas keď sa dostanem do skúšania, a želala by som si, aby nevypršali hodiny. Aby som mala viac času.

A tá práca sa vyplatí. „Aj keby ste mali sólo, ktoré trvá na javisku iba dve miúty, oplatí sa preniesť na iné miesto, ktoré ste nevedeli, že existuje. Odídete z javiska a hovoríte si, „Čo sa práve stalo?“ - čo je veľmi blízko k predstavám, ku ktorým sa dostane ona. .

3. Môže byť finálna scéna baletu odtancovaná s kusom skla zaseknutom v trupe?

Pochybujem. Ale finálna scéna prezentuje také emocionálne vyvrcholenie, že preliata krv je len kinová nadbytočnosť.

Vezmite to od slečny Mearns: „Najlepšie momenty pre mňa sú posledné dve minúty. Tancovali ste dve a pol hodiny a ste tak unavený. Nezostalo vám nič viac čo by ste dali, a musíte odísť.“

Ako mnoho tradičných príbehov, „Labutie jazero“ môže mať rôzne zakončenia. V produkcii American Ballet Theater zomrú obaja milenci (ona skočí a on ju nasleduje) a zjednotené v posmrtnom živote. V „Čiernej Labuti“ ona skočí – a to je jediné na čom záleží kvôli už spomenutému kusu skla.

Verzia City Ballet načrie do ľudských emócii. Postavy sú nažive a zamilovaní, ale nemôžu spolu byť. Princova chyba spôsobila, že Odette zostane labuťou navždy. Choreografia zdôraňuje kruté odlúčenie. Po jednom konečnom tanci je Odette vtiahnutá späť do kŕdla, ktoré ju obkolesia, čo necháva princa opusteného.

Slečna Mearns povedala, „Je to srdcervúce prechádať tým na scéne s niekym, ale je to ten najuspokojivejší moment.“

Write to Pia Catton at Pia.Catton@wsj.com

Preložené z:
online.wsj.com/news/articles/SB10001424052748704858404576128373162272838

Veľmi zaujímavá filmová analýza je dostupná na:
https://www.academia.edu/1131071/Black_Swan_A_Film_Analysis

Text je v angličtine.