24.01.2014 21:10
Vincent Cassel hrá vo filme Čierna labuť Thomasa Leroya - často hrubého režiséra baletu, ktorý vyberie Ninu Sayers (Natalie Portman), aby hrala v jeho najnovšej verzii Ľabutieho jazera hlavnú rolu Ľabutej královnej. Svojím psychicky a sexuálne hrubým chovaním voči Nine ju nevedome uvedie do víru skazy, klasického pre filmy Darrena Aronofskeho. Kým vo Francúzsku je Cassel legitímna filmová hviezda, pre amerických divákov najznámejší pre postavy vo filmoch Dannyho dvanástka a Dannyho trinástka, ale vrava okolo Čiernej labute by mohla pre Cassela už túto zimu spôsobiť obrat aký zažil Javier Bardem. Vulture sa rozprával s hercom o jeho novom filme (Čierna labuť) a či vlastne hrá postavu zobrazujúcu Von Rothbarta z Ľabutieho jazera.
Keď poznáme dej Ľabutieho jazera, máme si vyvodiť, že postava Thomasa Leroya je analogická k baletnému čarodejovi Rotbartovi?
Vidím tam tú spojitosť. Ale na druhú stranu ja som tiež ten druhý chlap, Francúz; on je choreograf. Nie som si ani istý, že Aronofsky je schopný všetko vysvetliť. Ale vo filme je toľko zrkadiel, ktoré v určitom momente začínajú zobrazovať odraz vášho vlastného chápania. A to je to čo to robí zábavné. Neviem či ste si to všimli.
Ja som si začal vytvárať spojitostli s originálnym príbehom Ľabutieho jazera až potom. Najprv som bol pohltený s vaším vzťahom s Ninou a či bol sexuálny ale bol iba o chlapovi, ktorý sa snažil priniesť to najlepšie z jej výkonu.
Naozaj si nemyslím, že je to len o tom aby sa s ňou vyspal. Nemyslím si, že mu na tom záleži. Ale myslím si, že ak je tanečníčka na svojom vrchole, môže sa do nej zamilovať. Ale kým sa tam dostane je stále v procese a to nič neznamená.
Je to celkom očividné zo scénky, kde poviete niečo ako „Ja som ťa zviedol, teraz zveď ty mňa“ a potom len tak odídete.
Vo filme často len tak odkráčam. Pointa a idem. Hrozná primadona.
Vidíte to ako presný opis sveta baletu?
Je to celkom blízko. A tentoraz zobrazujú bolesť baletu. Lebo to je strašné. Nikdy som nebol profesionálny tanečník, ale pamätám si tú bolesť a po víkendoch by som sa bál vrátiť späť. Je to ako byť boxerom alebo mnícom. Je to výzva.
Priblížené zábery krvácajúcich nôh sú nechutné.
Chodili ste niekedy s tanečníkom/kou?
Nie nechodil. Ale z filmu som sa naučil, že ak máte fetiš nôh nebudete sa chcieť stať baletným tanečníkom.
Musíte mať veľmi zvátený fetiš nôh.
Niektoré hodnotenia Čiernej labute spomínajú štýl filmovania aký má Roman Polanski a David Cronenberg. Ale čo vidíte v Čiernej labuti čo to robí očividne Aronofskeho film?
Keď si pozriete všetky jeho filmy všimnete si určitý štýl. Vyvíja sa. Rozdiel medzi dobrým režisérom a povedzme „skutočným“ režisérom je, že skutočný režisér vždy skúša nové veci. V pozadí tohto filmu môžete cítiť Wrestlera. Má štýl (Aronofsky) a myslím, že je jeden z najlepších jeho generácie.
Čierna labuť má už teraz pozoruhodný šum ocenení – ale vy robíte filmy po celom svete. Záleží vám na takých veciach?
Jedna z cool veci, ktoré moja práca prináša, je že môžete cestovať a spolupracovať s cool ľudmi. Ale samozrejme my na tom záleží, robíte si srandu? Je to česť a znamená to veľa, byť vo filme s toľkou pozornosťou na americkom trhu. Ak sa mi podarí byť súčasťou amerického priemyslu, je to obrovský krok. To my pomôže produkovať moje francúzske filmy, vytvorí mi to prístup k všetkým tým skvelým režisérom. Je to hra. Hráte, idete, niekedy prehráte.
Preložené z https://www.vulture.com/2010/12/vincent_cassel_black_swan_inte.html
